Každý z nás už stál pred rozhodnutím, ktoré vzbudzovalo strach. Či už ide o voľbu kariérnej cesty, rodinné otázky, alebo osobné rozhodnutia, niekedy je ťažké nájsť odvahu urobiť krok. Čo ak spravím chybu? Čo ak to nebude správne rozhodnutie? Dokonca aj Ježiš v Getsemanskej záhrade čelil obrovskej dileme. Jeho zápas v modlitbe ukazuje, že aj On prežíval úzkosť zo svojej cesty, no napokon našiel silu odovzdať sa do Otcových rúk. Čo sa môžeme naučiť z Ježišovej skúsenosti?
Predstav si to – bolo to počas Veľkej noci, keď si Židia pripomínali, ako ich Boh zachránil z otroctva v Egypte. Tento sviatok bol spojený s udalosťou, ktorá sa stala mnoho rokov predtým, keď Boh vyslobodil Izraelitov spod faraónovej krutej vlády. Pred oslobodením však prišla posledná z desiatich egyptských rán, ktorou bola smrť každého prvorodeného syna v Egypte. Ale Boh pripravil pre Izraelitov záchranu. Povedal im, aby zabili nevinného baránka a jeho krv natreli na dverné zárubne svojich domov. Keď v noci prišiel anjel smrti, prešiel okolo domov, ktoré mali na dverách krv baránka – rodiny v týchto domoch boli zachránené.Ježiš a jeho učeníci sa stretli na tradičnú večeru, kde mali baránka, nekvasený chlieb a víno. Táto večera mala hlboký význam – baránok predstavoval obeť, ktorá kedysi zachránila Boží ľud, a chlieb symbolizoval rýchly odchod z Egypta. Počas večere spievali chválospevy, ďakovali Bohu za jeho dobrotu a záchranu.
Lenže tento večer bol iný. Ježiš počas večere vzal chlieb, poďakoval Bohu a povedal: „Toto je moje telo.“ Potom vzal víno a povedal: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.“ Učeníci nechápali, čo tým myslí, no Ježiš tým ukazoval, že jeho obeť bude veľká – stane sa tým pravým Baránkom, ktorý obetuje svoj život za spásu ľudí. Tak ako krv baránka kedysi zachránila izraelské rodiny, Ježišova krv zachráni všetkých, ktorí mu budú dôverovať.
Po večeri odišli do Getsemanskej záhrady. Ježiš vedel, že ho čaká kríž a obrovské utrpenie. Aj keď bol Boží Syn, v tú chvíľu cítil strach, neistotu a tlak – presne ako my, keď máme pred sebou ťažké rozhodnutie. Vzal so sebou troch najbližších – Petra, Jakuba a Jána – a poprosil ich, aby s ním bdejúci modlili. Ale unavení učeníci zaspali a Ježiš zostal sám.
Začal sa modliť, a nebola to obyčajná modlitba. Jeho úzkosť bola taká obrovská, že Lukáš píše, ako sa mu zjavil anjel, aby ho povzbudil. Ježiš sa modlil tak úpenlivo, až mu pot tiekol ako kvapky krvi. Prosil Boha: „Otče môj, ak je to možné, nech ma tento kríž minie.“ V tej chvíli určite premýšľal, či by sa tomu nemohol vyhnúť, či by to všetko nestálo za to utrpenie. Satan ho musel pokúšať, aby sa vzdal. Ježiš sa cítil úplne sám – jeho najbližší spali a on sám čelil najväčšiemu zápasu svojho života
Napriek obrovskému strachu a satanovým pokušeniam Ježiš nakoniec zvíťazil. Satan sa ho snažil odvrátiť od kríža, ale Ježiš sa rozhodol dôverovať Bohu. Hoci bol úplne sám, v tej najťažšej chvíli svojho života povedal: „Nech sa stane tvoja vôľa, nie moja.“ Vtedy prijal Boží plán, aj keď vedel, že to znamená veľké utrpenie.
Predstav si tú situáciu – Ježiš stál pred najťažším rozhodnutím svojho života. Vedel, že ak zostane verný Božiemu plánu, čaká ho kríž, bolesť a utrpenie. V tej chvíli by sa dalo ľahko podľahnúť strachu a skúsiť hľadať cestu von. Veď koľkokrát aj my stojíme pred niečím ťažkým – dôležitým rozhodnutím, ktoré môže úplne zmeniť náš život, a máme chuť cúvnuť, pretože sa bojíme, že urobíme chybu.
Ježiš sa tiež bál. Bol plný úzkosti a modlil sa, aby ho tento kríž minul. Ale aj napriek tomu, že mal pochybnosti a nevedel si predstaviť, aké bolestivé to bude, obrátil sa na Boha. Nevybral si cestu úniku, ale modlil sa: „Nech sa stane tvoja vôľa, nie moja.“ A práve tu prichádza kľúčový moment – Boh Ježiša v jeho ťažkej chvíli nenechal samého. Zjavil sa mu anjel, ktorý ho povzbudil a dodal mu silu ísť ďalej.
Toto je pre nás obrovský príklad. Boh nečaká, že budeme všetko zvládať sami. Niekedy stačí len urobiť prvý krok a zveriť naše rozhodnutia do Božích rúk. Je v poriadku mať obavy, je v poriadku priznať si, že sa bojíme, presne ako to urobil Ježiš. Ale ak sa, tak ako on, obrátime na Boha a necháme sa viesť, Boh nám dá silu, ktorú potrebujeme. Ježiš v Getsemanskej záhrade nám ukazuje, že aj tie najťažšie rozhodnutia môžeme zvládnuť, keď dôverujeme Božiemu plánu.
Tento príbeh nám teda hovorí: ak stojíš pred rozhodnutím, ktorého sa bojíš, neostávaj v tom sám. Boh je pripravený ti pomôcť, ak sa mu zveríš. Možno sa nebudeš cítiť hneď silný, ale rovnako ako Ježiš, nájdeš v Bohu podporu, keď ju budeš najviac potrebovať.
Ak sa práve nachádzaš pred ťažkým rozhodnutím a cítiš strach alebo neistotu, skús si vziať príklad od Ježiša. Tu je niekoľko jednoduchých krokov, ktoré ti môžu pomôcť
Nájdi si tiché miesto a modli sa – presne ako Ježiš v Getsemane. Buď úprimný pred Bohom, povedz mu, čo ťa trápi, čoho sa bojíš. On chce počuť tvoje obavy, tak ako počul Ježišove.
Zver svoje rozhodnutie Bohu – Ježiš sa nebál priznať, že by radšej nešiel na kríž, ale napokon odovzdal svoje rozhodnutie Bohu s dôverou: „Nech sa stane tvoja vôľa.“ Urob to aj ty. Požiadaj Boha o múdrosť, aby ťa viedol a ukázal ti, čo je najlepšie.
Neboj sa požiadať o pomoc – keď sa Ježiš modlil, Boh mu poslal anjela, aby ho povzbudil. Aj tebe môže Boh poslať pomoc – možno v podobe priateľa, slova z Biblie alebo pokojného pocitu, ktorý ťa naplní. Dôveruj, že ťa nenechá v tom samého.
Urob prvý krok – aj keď sa bojíš, urob prvý krok. Boh ti dodá silu presne vtedy, keď to budeš najviac potrebovať. Niekedy sa veci vyjasnia až potom, čo sa odhodláš konať.
