Zamýšľal si sa niekedy, či tvoje túžby sú v súlade s tým, čo pre teba chce Boh? Samaritánka prišla k studni len nabrať vodu, no stretla Ježiša a jej život sa úplne zmenil. Možno aj ty stojíš pred rozhodnutím a nevieš, čo vlastne chceš. Pozrime sa spolu, ako stretnutie s Ježišom pomohlo Samaritánke objaviť, čo naozaj potrebuje.
Bol to ďalší horúci deň a ja som sa vybrala po vodu k Jákobovej studni. Išla som v čase, keď tam nikto iný nechodil. Chcela som sa vyhnúť ostatným ženám, ich pohľadom a šepotom za mojím chrbtom. Môj život nebol jednoduchý. Mala som za sebou mnoho chýb a zlých rozhodnutí. S každým krokom k studni som cítila, akoby som niesla bremeno svojich rozhodnutí. Prišla som tam len po vodu, ale môj deň sa zmenil.
Keď som prišla k studni, uvidela som tam sedieť muža. Bol to Žid. Na chvíľu som sa zastavila, nevedela som, čo urobiť. Potom prehovoril: „Daj sa mi napiť.“ Bola som zaskočená. Prečo by Žid hovoril so mnou, Samaritánkou? Predsa Židia pohŕdali nami Samaritánmi, neznášali nás. Nedalo mi to: „Ako to, že ty, Žid, žiadaš odo mňa, Samaritánky, aby som sa ti dala napiť?“ Jeho odpoveď bola ešte zvláštnejšia: „Keby si vedela, kto som, prosila by si ma, a ja by som ti dal živú vodu.“
Znova som nechápala. Živá voda? Nemal ani vedro. Ako by mi mohol dať vodu? Bolo to však zvláštne – tento muž nebol ako ostatní. Cítila som, že je v jeho slovách niečo viac. „Pane, daj mi tej vody, aby som už nebola smädná,“ povedala som, stále nerozumejúc, o čom hovorí. No potom prehovoril znovu, a tentokrát zasiahli jeho slová moje srdce priamo: „Choď, zavolaj si muža.“
Zrazu som cítila, ako ma zaplavila hanba. Nemohla som zakryť pravdu. „Nemám muža,“ odpovedala som. Ale on vedel viac. „Správne si povedala, že nemáš muža. Mala si piatich mužov a ten, s ktorým teraz žiješ, nie je tvoj manžel.“ Moje tajomstvá, moja bolesť, moje chyby – všetko bolo odhalené. Tento cudzinec, tento Žid, vedel o mne všetko. Čo teraz? Možno by ma iní odsúdili, ale v jeho slovách nebolo odsúdenie. Bola tam pravda, ktorá ma zraňovala, ale aj prijatie, aké som nikdy nezažila.
V tej chvíli som pochopila, že toto stretnutie nebolo náhodné. Zrazu som vedela, že tento muž musí byť prorok. Možno je dokonca Mesiáš, o ktorom sme počuli. „Viem, že Mesiáš príde,“ povedala som s nádejou v hlase. A on mi odpovedal: „Ja som to – ten, čo sa s tebou rozpráva.“ V tej chvíli som už vedela, že moje hľadanie skončilo. Odpustenie, pokoj, láska – všetko, čo som hľadala na nesprávnych miestach, som našla v Ježišovi. Bežala som do mesta a volala na všetkých: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som urobila! Nebude to Mesiáš?“ V tú chvíľu som už nebola len tou ženou s minulosťou. Stala som sa ženou, ktorá našla to, po čom skutočne túžila.
Samaritánka prišla k studni s úplne bežným cieľom – chcela len nabrať vodu a ísť domov. Možno sa aj ty cítiš rovnako, zameraný na svoje každodenné potreby, ponorený do toho, čo považuješ za dôležité práve teraz. Často hľadáme niečo, čo by nám prinieslo úľavu – úspech, uznanie, vzťahy, veci. Ale niekedy sa pri tom všetkom môžeme úplne stratiť a nevšimnúť si, čo nám skutočne chýba.
Keď sa Samaritánka stretla s Ježišom, na začiatku ho vôbec nebrala vážne. Ponúkol jej „živú vodu“, niečo, čo by naplnilo jej vnútorný smäd, ale ona si myslela, že jej stačí tá obyčajná voda zo studne. Možno aj ty máš pocit, že vieš, čo v živote potrebuješ, a nehľadáš nič viac. Ale Ježiš poznal jej srdce. A vie aj o tvojom. On vie, čo ťa trápi. Ježiš ťa pozná. Vie, aký si, a rozumie tvojim skutočným problémom, aj tým, ktoré možno pred ostatnými skrývaš.
Keď Ježiš prehovoril o jej minulosti, neodsúdil ju. Nepovedal to preto, aby ju zahanbil, ale aby jej ukázal, že ju pozná a miluje aj napriek tomu, čo urobila. A práve v tom momente si Samaritánka uvedomila, že naozaj môže zmeniť svoj život. To jej otvorilo oči – zistila, že tá obyčajná voda jej nemôže zaplniť prázdne miesto v srdci. Ježiš bol tým, koho potrebovala, aby ju naplnil – nielen odpustením, ale aj novým zmyslom života.
Možno to tak máš aj ty. Kým si nepriznáme, že máme chyby, že hľadáme naplnenie na nesprávnych miestach, nemôžeme naozaj pochopiť, čo nám Boh ponúka. Tak, ako Samaritánka musela prijať pravdu o sebe, aj ty môžeš urobiť prvý krok – priznať si, čo v tvojom živote nie je v poriadku. A potom môžeš prijať to, čo ti Boh ponúka – odpustenie, nádej a nový začiatok. Práve to je tá „živá voda“, ktorú môžeš od Neho dostať.
Buď k sebe úprimný: Tak ako Samaritánka, aj ty sa môžeš zamyslieť nad tým, čo v tvojom živote nie je v poriadku. Nemusíš sa báť priznať si chyby. Skús si položiť otázku: Čo ma v živote brzdí? Čo je to, čo robím, ale viem, že mi to nepomáha? Stačí byť úprimný sám k sebe, a to je prvý krok k zmene. Samaritánka musela najprv prijať pravdu, aby mohla prijať Ježišovu pomoc.
Pomodli sa a pýtaj sa: Keď si priznáš, čo potrebuješ zmeniť, skús to zveriť Bohu. Pomodli sa jednoducho a popros Ježiša, aby ti ukázal, čo máš robiť. Tak ako Samaritánka stretla Ježiša pri studni, aj ty môžeš stretnúť Jeho vedenie v každodennom živote – či už cez ľudí, situácie, alebo vnútorný pokoj. Boh ti vždy ukáže, čo máš robiť, ak budeš počúvať.
